Vükiped Volapükik äprimon tü 2004, yanula d. 27id; atimo pabevobons is yegeds 36,604. (Yegeds mödik pejafons medü nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
Jiel Anne „Ninon“ de l'Enclos (1620novul 10 - 1705tobul 17; nem ofik papenon i Ninon de Lenclos e Ninon de Lanclos) äbinof lautan, vom libalifik ä mäzen Fransänik. Ven ädeadof, hiel Saint-Simon äpenom dö lif ofik: „Sam süperik vikoda lesinoda, ven padilekon me täläkt e paklinükon dub bosil tuga.“
Pämotöl as Anne de Lenclos in Paris, pänäinemof „Ninon“ fa fat oka ün cilüp. Mot ofik ävilof dugälön ofi reliko, ab fat ofik ästütom desiri ofik ad studön ed äkuradükom ofi ad reidön eli Montaigne. Älärnof Litaliyänapüki e Spanyänanpüki, ed äkanof musigön me lüt ed klavizem: stums ettimik. Ün 1632 päxilom se Fransän sekü telkomip, e ven mot ofik ädeadof mö yels deg pos atos, el Ninon no imatiköl änügolof ini kleud, keli älüvof ya ün yel äsököl. Klülädü ret lifa ofik, väl kleuda süpädon boso, ab äbinon jenöfo sam te bal tikamagot kleilik, kel ai ägeidon dunis ofik: ävilof fümiko vitön mati e blebön nesekidik. Päflunöl fa filosop hiela Epicurus in valem, e pato fa hiel Montaigne, ädedietof lifi okik juite, kopike äsi tikälike. Igekömölo lü Paris, ävedof kompenan pöpätik pö säluns, e sälun lönik ofa ävedon suno top veütik pro bespikam e juitam lekanas literatik. Bäldotü yels za kildegs, ägididof demü kuradükam eli Molière yunik, e ven ädeadof, ägeridof moni sone bükadana okik: cil zülyelik labü nem François Marie Arouet (poso el „Voltaire“), dat ökanom remön bukis. (Yeged lölik)
Magod avigo pevälöl
Stemavab binon tood dub stemamotor pamoföl. El ,La Mancelle’ fa hiel ,Amédée Bollée’ pedatiköl ün 1878 binon sam stemavaba.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)